Home sweet Slovakia aneb rovno do štátnej karantény

 

Vzhľadom na to, že na ostrove Koh Tao v Thajsku, kde som zostala dobrovoľne uviaznutá, sa situácia nemenila, rozhodla som sa nájsť spôsob, ako sa dostať do jedného (SR) alebo druhého (IS) domova. A verte mi, že to nebola ľahká úloha. 

 

Repatriačné lety na Slovensko boli zrušené ešte predtým, než poriadne začali, takže jediná a určite aj lacnejšia varianta bola booknutie komerčného letu. Ale ako, keď  80% spoločností zrušilo všetky linky a tých zvyšných 20 % ich môže zrušiť dva dni, ak nie hodiny pred odletom?

 

To je otázka! Nuž, nejak sa domov dostať musím, len to bude o niečo náročnejšie.

 

Zvažovala som všetky možné varianty, ako preletieť na Island alebo na Slovensko. Volala som na infolinky všetkých leteckých spoločností, ktoré mali ešte nejaké odlety z Bangkoku, no nikto mi nevedel zaručiť, že daný let poletí. Nakoniec som sa rozhodla pre Eva Air, jednu z top piatich leteckých spoločností na svete. Mali najviac úspešných odletov z Bangkoku, takže som predpokladala, že riziko zrušenia nebude až také vysoké, ako pri iných aerolinkách.

 

Bingo! 

 

 

Let mi nezrušili a pohľad, ktorý sa mi naskytol na letisku, sa dúfam už nikdy nezopakuje. Všetky lety zrušené, okrem toho môjho. Yes ! Fičím domov po štyroch mesiacoch v Ázii. Final destination : Slovakia.

 

Najväšie letisko v Bangkoku- Suvarnabuhmi som ľudopráznde nikdy nevidela a asi ani nikdy neuvidím. Teda aspoň dúfam. Otvorené boli len dve prepážky na odbavenie cestujúcich a jeden duty free obchod. Veľkým prekvapením bolo to, že lounge Priority Pass fungoval normálne.  Yes! Idem sa ešte pekne krásne napapať a vychillovať. A dobre som spravila, lebo jedlo v lietadle bolo katastrofálne. 

 

 Suvarnabuhmi airport, Bangkok

 

Let prebiehal v celku normálne, až na to, že servis a jedlo na plaube boli veľmi obmedzené a letušky vyzerali ako z apokalyptického filmu o konci sveta. Sedenie je ponovom s medzerami - takže na každej druhej sedačke. IDEÁL! Neznášam, keď sa na mňa v lietadle niekto tlačí, nedajbože, keď sedím vedľa niekoho nadrozmerného a zaberá môj osobný priestor. 

 

 

Neviem na koľko majú takéto opatrenia zmysel, pretože vedľa mňa síce nikto nesedel, ale predo mnou už áno. Čiže metrový rozostup bol aj tak vlastne nesplnený. Úžasné ale bolo, že som mala celý trojrad pre seba, takže som sa mohla perfektne natiahnuť. 

 

Hlavne, že letíme a dokonca nemáme ani jeden stop. Priamou čiarou do Viedne. Jednosmerná letenka Bangkok-Viedeň ma teda stála rovných 683 eur. 

 

Pri prílete do Viedne sme vyplnili papiere o tranzite, zmerali nám teplotu, opýtali sa, ako sa dostaneme cez hranice a nechali nás ísť. To bolo celkom easy.

 

Chvalabohu som sa svojou komunikatívnosťou hneď pridala k ďalšiemu Slovákovi a našli sme ešte ďalších dvoch, takže sme sa zložili na taxík k hranicam. K hraničnému priechodu Kittsee si týpek taxikár vypýtal 100 eur. Tak to dík. Keby to mám platiť sama, výlet by sa mi pekne predražil. 

 

Na hraniciach nás privítali páni policajti, vyplnili s nami papiere a čakanie na odvoz sa mohlo začať. Veľmi sympatickí vojaci nám ale moc informácií neposkytli, lebo sami nič nevedeli. Ževraj o všetkom rozhoduje krízový štáb, ktorý rozdeľuje ľudí do karantén podľa voľných kapacít, nie podľa toho, kto odkiaľ je. Takže informácia, že ťa šupnú do karantény v blízkosti tvojho domova, nie je tak úplne pravdivá.

 

Štyri hodiny. 

 

Presne toľko trvalo, kým nám bolo oznámené, do ktorej karanténnej stanice pôjdeme. Čakanie sme si skrátili príbehmi z cestovania a dokonca sme si mohli objednať aj pizzu. Po viac ako 20- tich hodinách na ceste mi bolo úplne jedno, kam pôjdem, hlavne nech si dám dole tú hnusnú masku, ktorá mi stlačila ksicht a odrovnala uši. Všetka česť tým, ktorí to nosia nonstop celý deň. Hurá, prišiel bus, ide sa do Banskej Štiavnice.

Tak spokojne nasadnem do busu a netuším, čo ma čaká.

 

 

 

 

Bol to super výber! V duchu ďakujem krízovému štábu. Nemohla som sa asi dostať do lepšej karantény. Každý dostal samostatnú izbu a strava bola chuťovo vynikajúca. Varili ju priamo na ubytovaní, čiže na internáte Strednej odbornej školy služieb a lesníctva. Mňam! Po štyroch mesiacoch v Ázii som ocenila slovenské jedlo tak, ako nikdy pred tým. No radšej nechcem vedieť, koľko som za ten týždeň pribrala.

 

 

Pobyt bol riadna groteska.

 

Takto nás teta privítala pred vchodom do zariadenia

 

Zážitok dokonca života, takže som to ani nebrala nijak tragicky. Jediné čo ma štve je to, že aj keď mám negatívny test, musím zostať ďalších 7 dní v domácej karanténe, čo nemá podľa mňa žiadny význam, pretože aj keby som bola nakazená, príznaky sa môžu prejaviť aj po týchto 14-tich dňoch anyway. Takže docela bullshit.

 

Ale v rámci verejnej bezpečnosti tu nebudem pindať. Proste si tým človek prejde a hotovo. A bola to docela prdel.

 

Po príchode sme každý vyfasovali svoj pohárik a príbor. Posteľné prádlo sme mali na izbe, tak sme si to pekne obliekli sami tak, ako najlepšie vieme. Normálna intráková izbička s dvomi posteľami, záchodom a kúpeľkou vo veľmi dobrom stave. Dokonca by som povedala, že to nedávno renovovali.

 

Každé ráno nás o 7:00 zobudili rozhlasom s prianím dobrého rána a oznamom, aby sme si vyložili poháriky na chodbu, pretože sa bude rozlievať čaj a raňajky.

 

 Servírovanie raňajok

 

Raňajky boli výdatné  

 

Druhá hodina poobede znamenala coffee time. Takže instantná kávička alebo čaj, každému podľa chuti.

 

 

Večera sa podávala okolo 17:00.

 

Testovanie prebehlo na 6. deň a bol to obyčajný výter z nosa a úst. Veľa ľudí mi písalo, aké strašné to je a ako sa toho boja, ale je to úplne zbytočná panika. Takéto výtery nám ako deťom robili každú chvíľu. Nič špeciálne. 

 

Dostala som aj takýto super záchranný balík od Niky z Banskej Štiavnice :)

 

 

 

 Video dokumentáciu celej karantény môžete nájsť na mojom Instagrame vo výberoch s názvom Covid-homecoming.

 

A pre porovnanie tu mám aj fotky z inej karantény, v ktorej to teda vyzeralo o dosť horšie ako u nás, ale strava bola ževraj vynikajúca :)

 

 

 

 

 Takže toľko karanténový report. Bola to sranda, ale už by aj stačilo. Teším sa na slobodu ako nikdy :) 

 

 

 

Please reload

Michaela Chebeňová

Slovensko