Michaela Chebeňová

Slovensko

Život na Islande? Love or hate /1.časť/

March 29, 2018

Mnohí z vás určite snívajú navštíviť krajinu ľadu a ohňa, nádherných scenérií, nekonečných západov slnka, skákajúcich veľrýb a tancovania polárnej žiary na oblohe uprostred ničoho. Dva týždne na tripe okolo ostrova alebo celý rok? Náklady na život, zmeny počasia, nonstop tma alebo nonstop svetlo? Poviem vám, poriadny mind fuck! Ale tým, ako je to každú chvíľku všetko úplne iné, sa človek nenudí. Tak sa pohodlne usaď a poď si prečítať, aký je život na severe tejto chladnej krajiny v maličkom mestečku.

 

 

 

Samota vs. spoločenský život

 

Po stresujúcom období, prípadne po rozchode je Island úplne ideálna krajina na to, aby si tu vychilloval a našiel sám seba. Času je na to habadej, pretože pokiaľ nežiješ v Reykjavíku, tak úplne nemáš po pár týždňoch čo robiť. Najmä bez auta. Bez auta je tu život iba polovičný.

 

Sezóna (na severe), takže od cca konca mája do októbra je vždy živá a veselá, pretože je všade veľa turistov, príde veľa nových kolegov, čo v preklade znamená veľa parties a bohatší spoločenský život, čo je po zime príjemné osvieženie stereotypu. Po sezóne sa začne všetko spomalovať. Nekonečné západy slnka striedajú kratšie dni a čoraz dlhšie noci, až je nakoniec stále tma a človek sa cíti trošku ako robot.

 

Do roboty, z roboty, domov, spať.

 

Predpokladám, že takto to ale ľudia majú v bežnom živote niekde v meste tiež.  Von sa moc chodiť nedá, lebo je zima a tma, takže čo tam budeš robiť, že... Okrem pozorovania polárnej žiare, pri ktorej musí byť jasno, asi úplne nič, pokiaľ nie si milovníkom vetru, ktorý ti poriadne vyštípe líca. Takto to je od konca novembra do polovice januára.

 

 Jedno z mestečiek na severe medzi fjordmi 

 

Nie je to až také zlé, ako všetci hovoria a ako som si aj ja pôvodne myslela. Je to taká trošku ťažšia zima, ako u nás. Ale naopak v marci už máme svetlo do siedmej večer, takže to ide veľmi rýchlo zase naspäť do pozitívna. 

 

Nedávno som si tak uvedomila, že väčšina mojich kamarátov sú ľudia, čo sem prišli pracovať, prakticky európania. Češi, Slováci, Poliaci, Estónci, Maďari, Rumuni, Litevci atď. Teda okrem frajera Islanďana, až toľko islandských kamarátov nemám. Len zopár, ale za to veľmi dobrých. Severské národy sú trošku ťažšie dostupné, ale keď sa skamarátite, tak to nie je fake. Jediný problém je v tom, že v zime človek netrávi toľko času vonku, ako napríklad niekde na Filipínach. Aj z tohoto dôvodu sú ľudia viac uzavretí a učučnutí doma v teplúčku. Komu by sa chcelo furt niekde labzovať po vonku v mínus desiatich? Mne veru nie. Ale samozrejme, iné je žiť v hlavnom meste, malom mestečku alebo uprostred ničoho.

 

 Prvé chytanie bronzu tento rok 

 

 

Každý má občas chuť vyzerať dobre, dať si krásne šaty, pekné botičky, proste nahodiť sa, urobiť zo seba človeka, napatlať trošku make-upu a vyraziť do spoločnosti. Hm, tak tu asi nie!  

 

Tepláky, tričko a tenisky sú to, čo tu naozaj využiješ. Na nejaké fancy oblečky sa človek môže úplne vysrať, aj keď je dobré mať v zálohe nejaký slušný outfit. Lebo potom môžeš dopadnúť tak, že keď sa náhodou raz za rok niečo deje, nemôžeš ísť, lebo si nemáš čo obliecť. Alebo si tak zvykneš sa o seba ,,nestarať'', že ti prestane vadiť vlastná neupravenosť a začneš tak hala-bala, rozgajdano, chodiť všade. A veď prečo nie?!  Je super, že tu proste môžeš na seba dať aj vreco od zemiakov a nikoho to netrápi. Pohodlie nadovšetko! Ideál. 

 

 Opustená black sand (rock) beach

 

 

Nie, že by som sa potrebovala niekde vytŕčať a sekať módu (to nie je úplne moja šálky kávy), ale som veľmi spoločenský jedinec a mám rada parties, proste byť s ľuďmi. Tu sa zabavíš (na riadnej pártoške/vklube) jedine v Reykjavíku, alebo na párty, ktorú usporiadaš sám/ u známych a poriadne to vypeckuješ. 

 

Niekedy, to však vôbec nevadí pretože, predsa len vymeniť preplnený klub za ohnisko uprostred lesa, kde môžeš tancovať bosý, holý, ... a nikto ti nič nepovie, je proste super :D. Ešte keď sa k tomu pripojí polárna žiara nad hlavou, nie je to až taký zlý deal.

 

 Lebo špekačky tu nemajú, tak si zoberieš pizzu a založíš oheň, len aby sa nepovedalo.

 

V každom mestečku máš max. dva bary (keď sa to tak dá nazvať- asi veru nedá) alebo skôr reštaurácie, kde sa dá večer sadnúť na pivko. No, nejaká zábava, povedzme ako u nás v krčme, to teda nie je. Zostreliť sa, týpci, vedia riadne. To sú také šalaláty, že by jeden neveril vlastným očiam. Skoro, ako na Slovensku. Najlepšie sú dámy a páni 60 + keď začnú piť. Poviem vám, že takú show, ste ešte nevideli.

 

 

Šmakocinky, šmaky a iné divnosti

 

Losos, treska, jahňacinka, koník, veľryba, žralok, sob ... Toľko zvierat, čo tu, som neochutnala ani v Ázii! Teraz ma budú všetci vegetariáni a vegáni preklínať, ale ja som z tých čo zjedia úplne všetko (keď sa to nehýbe, alebo tam nie je vlas) aspoň raz v živote, aby som vedela, ako to chutí a mala skúsenosť.

 

 

 

Najväčšia ,,bomba'' bol zhnitý žralok, ktorý tak smrdel, že mi skoro vyrazilo hubu z pántov, no chuť až taká zlá nebola. Fujky, ale je to tradičné, tak why not! V Afrike som tiež jedla v nechutnom, odpoudzujúcom lokálnom podniku s pomaly hovnom na stenách, ale jedine tak zažiješ tú právu atmosféru! 

 

Takže skúsiť sa tu dá všeličo, ale na dlhodobé stravovanie nič moc. Všetko je extrémne drahé a človek tu priberie aj zo vzduchu! A to nehovorím o extra super plus lepkovej múke a o niekoľko viac % cukru vo všetkom. V tomto sa opičia po USA, čo by naozaj nemuseli. Preto tu ženy, vyzerajú, tak, ako vyzerajú. Keď sa nehýbeš a ješ ako hovado, tak veru aj potom tak aj vyzeráš, a tu to platí dvojnásobne.

 

Náklady na stravu, pokiaľ neješ sáčkové polievky výdu plus mínus 500 eur na mesiac pre dvoch, a to by som povedala, že je ešte docela málo, pretože polovinu mesiaca sa stravujeme v práci. Nuž, viac síce zarobíš, ale o to viac aj minieš.

 

Jesť v niektorej z reštaurácií v hlavnom meste, tak tomu sa hovorí chuťový orgamuzus. Síce zaplatíš milión, ale miliónovo to aj chutí. Reykjavík je v tomto úplny top topov a kuchári to naozaj vedia. Nie nadarmo tu majú jednu z najlepších kulinárskych univerzít na svete. Pokiaľ vyrazíš von na večeru, tak si môžeš byť istý tým, že budeš mať nebíčko v papuľke, proste mega mňam.

 

Týpci sú profíci a sú na to patrične hrdý. Naposledy sme jedli v centre v reštaurácii Burro, kde mali special deal, takže sme za 2 startre, hlavný chod, dezert a pivko zaplatili 4000 isk (cca 32 eur/osoba), čo je veľmi veľmi dobrá cena. Pretože v tejto cene sa normálne pohybuje len hlavný chod. Reštiky majú veľkú konkurenciu, takže často krát nájdete všelijaké špeciálne ponuky, ako bola práve táto.

 

Predjedlo číslo1: guacamole s banánovými čipsami

 

Predjedlo číslo 2: bravčové s cibuľkou na kukurično-cuketovej placke 

 

 

Ale domáce je predsa najlepšie a keď máš frajera kuchára, tak to je úplne iný level. Preto milujem rodinné návštevy v Reykjavíku, lebo máme toľko šmakociniek na výber, že nevieš čo si dať skôr.

 

Priateľov oco, tatko Flosi, upiekol lamba. Štyri hodiny, pomalého pečenia, no mňam. 

 

V ďalšej časti sa bližšie pozrieme na výhody a nevýhody islandského počasia alebo aj na to, ako berú domáci to, že Island sa stáva pomerne multikulti krajinou s veľkým množstvom prisťahovalcov. 

 

Ak ťa niečo zaujalo, alebo máš inú skúsenosť, budem rada za každý koment prípadne zdieľanie :)

 

 

 

 

 

 

 

Please reload