Michaela Chebeňová

Slovensko

Ako sa dve slečny vybrali do Ázie - prvá zastávka Vietnam

April 7, 2017

Zimy a dní bez slnečných paprskov sme si na Islande užili dosť a tak sme sa rozhodli, že prehybernujeme najtuhšiu zimu, aká na Slovensku za posledných 20 rokov bola pekne v teplúčku, v juhovýchodnej Ázii. Zbalili sme všetko potrebné (aj nepotrebné) a vyrazili na cestu. Najlacnejšie letenky sa v tom čase dali zohnať do Kuala Lumpur v Malajzii,takže sme išli do toho a ja som sa tak mohla nachvíľku vrátiť na miesto činu a nekonečných ladies nights, ktorých som si počas polročného štúdia v Kuale užila až až.

 

Malajzia je najlepšie spojovacie miesto, pokiaľ chcete objavovať juhovýchodnú Áziu. Najlefektívnejšie a najlacnejšie letecké spojenie do okolitých štátov napríklad aj s leteckou spoločnosťou Air Asia alebo Lion Air.

 

Náš plán bol pôvodne precestovať Sapu (čiže severnú časť Vietnamu) a potom preletieť na juh. Ale ako to už raz býva, plány sa pri cestovaní niekedy nevyplácajú a všetko závisí od počasia, takže po prílete do Hanoia sme zistili, že to asi úplne nepôjde. 16 °C a dážď! Čas vymyslieť alternatívu.

 

Keďže Sapa nevyšla, rozhodli sme sa pre dobrodružnejšiu (a vyčerpávajúcejšiu) variantu. Prejsť Vietnam zo severu na juh autobusmi, tzv. sleeping busmi. 

 

Sleeping bus bol zážitok sám o sebe. Vojdeš dovnútra (ako do obývačky) musíš sa vyzuť a nájsť si postel (áno, oni tí blázni majú naozaj v buse postele).  Tri dvojposchodové rady postelí, dvaja kamikadze šoféri, jazda v štýle brzda-plyn, obiehačky zprava, zľava a trúbenie nonstop. Asi tak by sa dala v skratke zhrnúť niekedy aj 16- hodinová cesta. Tieto autobusy sú v Európe ilegálne a konečne viem prečo. V recenziách sa môžete dočítať, že vietnamskí šoféri sú samovrahovia a jazdia ako blázni- áno to je pravda, ale aj  napriek tomu sme sa to rozhodli risknúť a poviem vám, že to rozhodne stálo zato! Fast and furious sa na nich nechytá ani zďaleka. Ceny dopravy sa pohybujú rôzne, záleží od dĺžky trasy. Na konci článku uvediem konkrétne ceny, z konkrétnych miest. Pohodlnosť hodnotím na 9 z 10, aj keď vyšší ľudia, môžu mať po 10 hodinách trošku problém s kolenami. 

 

TIP: pokiaľ je vás viac, usaďte sa úplne dozadu na 5- ku, môžete si vystrieť nohy. Rozhodne si ale nesadajte na posledné miesta v radoch pri WC, a to nielen kvôli smradu, ale aj kvôli tomu, že tam sú sedačky najkratšie, takže sa veľmi nenatiahnete.

 

Naša prvá zastávka bola dedinka Tam Coc pri meste Ninh Binh, kde sme sa vydali na plavbu loďkou medzi skalami vo vode. Zaujímavosťou je, že týpci pádlujú namiesto rúk nohami. Inak sa v tomto meste neoplatí zdržiavať. Ubytko sme mali v milom rodinnom hosteli Gia Bao Homestay, kde sme ochutnali domácu vietnamskú kuchyňu, čo sa nám na zvyšku tripu už moc nepodarilo.

 

Ďalšou zastávkou bolo mesto Hoi An aneb vietnamské benátky. Pokiaľ sa chystáte ,,len,,  do Vietnamu, zoberte si prázdny batoh, pretože v tomto meste, na trhoch, nakúpite úplne všetko od výmyslu sveta (batohy, rôzne misky do kuchyne, obrazy, milión korení, cibetková káva za úplne minimum atď). Ja som si nechala ušiť overal na mieru za 25 eur. Ráj pre ženy, ale aj pre mužov. Určite sa oplatí dať si ušiť obleky/šaty na mieru za pár kačiek, prípadne si dať urobiť sandále/topánky z pravej kože na mieru v cca rovnakej cene. V priebehu jednej noci to máte hotové. Pri Hoi An sme navštívili miesto My Son, hinduistický chrámový komplex, ktorý bol poškodený pri vojne s Usa.

 

 

Po ceste dole na juh sme zastavili v meste Mui Ne - ak vám niekto niekedy povedal, že Vietnam nie je vôbec turistický, tak to je pekná blbosť. Toto mesto ovládli Rusi, a to doslovne. Ruské obchody, nápisy, menu v reštauráciách a matriošky! Nie, nerobím si srandu. Toto mesto sa ale určite oplatí vidieť. Navštívili sme krásne horúce pramene a vyrazili na východ slnka na piesočné duny. Východ slnka bol bez východu slnka :D, ale zažili sme adrenalínovú jazdu na štvorkolke a grotesku, keď sa nám (ako vždy s naším šťastím) pokazil jeep, ktorý sa následne opravil tým, že dvaja ľudia presadli do iného auta. No proste Vietnam style. 

 

Horúce pramene

 

A keďže sme okolie chceli prebádať poriadne, prišiel čas na požičanie skútra. „ Jazdili ste už niekedy pred tým? “, „ Just a little bit “. No samozrejme, že som na skútri sedela možno dva krát v živote, ani to nie. Tak začala spanilá jazda vo vietnamskej premávke, raz sme sa to museli naučiť a vybrali sme si najhektickejšie miesto zo všetkých (teda okrem Indie). Systém bez systému, každý na teba trúbi, ale na to sme si tak zvykli, že nám to potom v Indonézii chýbalo. Aspoň viete, že za vami niekto ide a chystá sa vás predbehnúť, alebo urobiť iný nečakaný manéver.

 

 

Kam ďalej? To bola každodenná dilema. Mesto My Tho, ďalšia zastávka po ceste na deltu Mekongu. Tu nás našiel jeden pán (Mr. Phat), ktorý si nás nenápadne vyčíhal a samozrejme nám chcel ponúknuť jeho sprievodcovské služby. Keď navštívite toto miesto, tento týpek si vás rozhodne nájde sám. Nechali sme sa prehovoriť a bol to úžasný krok, pretože sme mali lokála, ktorý nám ukázal vychválené vietnamské jedlo (asi jediné dobré jedlo, ktoré sme vo Vietname mali), plavili sme sa po Mekongu, vidlei krokodíly a svetlušky, fabriku na výrobu tehiel a kokosových mňamiek a odviezol nás až do oblasti delty Mekongu mesta Can Tho, odkiaľ sme ráno vyrazili na plávajúce trhy.

 

 Naši sprievodci, ktorí nám vymysleli dvojdňový program, takže sme len nasadli a nemuseli nič riešiť.

 

Plávajúce trhy fungujú tak, že ľudia nakúpia ovocie a zeleninu od farmárov v okolí delty mekongu, následne to predávajú ďalej a pri tom normálne žijú, perú a varia si na lodi, proste ako doma. To asi nikto z nás nepochopí. 

 

Treba vstať skoro ráno pretože trhy sú len cca do 8:30, tak nevyspávajte aby ste to stihli:)

 

TIP: odporúčam si vo Vietname zobrať lokála, ktorý vám všetko poukazuje. Oplatí sa to z toho dôvodu, že tam skoro nikto nehovorí po anglicky, aby vám niečo vysvetlil a sprievodca vám poukazuje veci, ktoré sami nenájdete a neskúsite. Je to easy a keď zjednáte dobrú cenu, ani vás to nebude bolieť.

 

A keďže sme stále mali nejaký ten čas, rozhodli sme sa vyraziť na ostrovy! Phu Quoc (čítaj fuu kok :D) sa nachádza na juhu Vietnamu kúsok od thajských hraníc. Ako to už býva, na ostrovoch je lepší vibe a tak sme úplnou náhodou boli zatiahnuté na pravú vietnamskú párty, kde sme stretli chalanov z Ruska, ktorí organizovali na ostrove hudobný festival Episode a ukázali nám areál, do ktorého by sme sa inak nedostali. 

 

 

Užitočné info v skratke

 

Ako dlho sa oplatí zostávať je celkom individuálne, ale vzhľadom na to, že my sme nemali moc času, išli sme triskom. 

 

Hanoi- 1 deň- oplatí sa zostať dlhšie a vyskúšať kuchyňu, typická polievka Pho Bo

Tam Coc- necelý deň stačí, plavba na loďke (cca 8e)

Hoi An- 3 dni - local market, My Son trip (cca 10 e)

Mui Ne- 2 dni - piesočné duny & hot streams & fishing village trip (cca 5,50 e)

My Tho- 1 deň- plavba po Mekongu, výroba kokosových cukríkov

Delta Mekongu mesto  Can Tho- 1-2 dni- plavba po Mekongu, plávajúce trhy

Phu Quoc island - 3 dni- chill na pláži, vodopády, objavovanie ostrova

Ho Chi Minh (Saigon) - 3 dni- tunely Tchu Tchi, night life, jedlo 

 

=>Vietnam je mega turistický (teda aspoň všetky miesta, na ktorých sme boli my)

 

=>Vietnamci vôbec nehovoria po anglicky, takže naša komunikácia pozostávala z nejasných pohybov rukami, nohami a mixom najjednoduchších anglických slov. Ale, dá sa to! 

 

=>Nie je tam až tak super lacno, ako sa hovorí. Ceny sa dajú porovnať s Bali alebo Filipínami, ale záleží čo a kde.

 

=>Dobré jedlo budete musieť vypátrať, ale keď už, tak určite skúste typické slané vietnamské palacinky a bagetky, ktoré robia na ulici. Inak teda, keď ste hladní stačí povedať : mňam, mňam, čo by malo znamenať chcem jesť :D

 

=>Každý deň sa stane nejaká groteska, ktorú len tak nevymyslíš #vietnamstyle

 

=>Pri cestovaní v nočných busoch budete potrebovať teplejšie oblečenie (klíma vypeckovaná na maximum)

 

=>Ľudia na juhu sú oveľa priateľskejší ako na severe (môj osobný názor)

 

Rada na záver: ZJEDNÁVAJTE, ZJEDNÁVAJE, ZJEDNÁVAJTE! Inak zaplatíte xy krát viac, ako by to v skutočnosti malo byť.

 

Dva týždne vo Vietname nás vyšli približne 550 eur (samozrejme bez letenky), ale dalo by sa to určite urobiť aj lacnejšie. Kvôli počasiu sme bohužiaľ nevideli Sapu ani Halong Bay, ale videli sme toho pomerne dosť po ceste zo severu na juh. Počuli sme však názor, že je lepšie ísť z juhu na sever, aspoň teda v januári, kedy je na severe ešte pomerne zima.

 

Cena dopravy

Hanoi            =>Tam Coc          6,50 eur (160 000 dong)

Tam Coc        => Hoi An            8,80 eur (220 000 dong)

Hoi An           => Mui Ne           10,40 eur (260 000 dong)

Mui Ne          => Ho Chi Minh  5,20 eur (130 000 dong)

Ho Chi Minh => My Tho           7,20 eur (180 000 dong) 

My Tho        => Can Tho (Sprievodca 1500000 dong) za to sme dali docela dosť a nechali sa asi pekne odžubať, ale boli sme spokojné, takže nám to nevadilo :D

Can Tho        => Rach Gia         3,40 eur (85 000 dong)

Rach Gia       => Phu Quoc       13,20 eur (330 000 dong) trajekt

Rach Gia       => Ho Chi Minh   5,40 eur (135 000 dong)

Cena ubytovania

 

Ubytovanie sme hľadali prevažne deň dopredu alebo v ten istý deň buď prostredníctvom booking.com/agoda.com/hostelworld.com alebo sme sa spýtali priamo na mieste, čo nám umožnilo vyjednať lepšiu cenu. Snažili sme sa ísť low cost, takže strop bol cca 6 eur na osoba/noc. Väčšinou sme bývali v homestay alebo hosteloch, kde býva zväčša najväčšia sranda a možnosť stretnúť ďalších cestovateľov :)

 

Cena stravy

 

Cena jedla závisí dosť od lokality. Čím turistickejšie miesto, tým drahšie reštaurácie. Stačí ale zájsť za roh, nájsť nejaký lokálny pajzlík a naješ sa za euro, ako pán. Na to, aké ovácie som počúvala od ľudí na vietnamské jedlo, som si teda moc neužila. Asi sme nemali šťastie, alebo to jednoducho nie je môja obľúbená kuchyňa. 

 

Dúfam, že som na nič dôležité nezabudla, ale v prípade, že hej, kľudne napíšte :)

 

 

 

 

 

 

 

Please reload