Michaela Chebeňová

Slovensko

Dj Jakarta Warehouse Project Festival

December 22, 2015

Keď som zhruba pred mesiacom úplnou náhodou zistila, že dve hodiny letu od môjho prechodného bydliska v KL bude obrovský DJ-ský festival, prvá veta, ktorá ma napadl : Tak tam idem, aj keby traktory padali. Neodradila ma ani vyššia cena leteniek aj napriek tomu, že Jakarta je veľmi blízko. Samotnému výletu predchádzalo niekoľko stresových situácií, no nakoniec sa mi podarilo získať lístky zadarmo. Stálo to veľa úsilia, ale podarilo sa! Šťastná ako blcha, spokojná, s perfektným plánom, som sa vydala ráno o pol šiestej na cestu. Boli sme tak vychillovaní, že sme kompletne zabudli kontrolovať čas, a tak po kľudnom príchode na letisko zistili, že sme zmeškali check-in, a tým pádom aj let. Totálna začiatočnícka chyba, ale všetko je raz poprvé. A tých poprvé tu zažívam pomerne dosť:D

 

Najprv som nemohla uveriť, že to je vôbec pravda, pretože tak debilné zmeškanie letu, som ešte nevidela. Väčšinou ľudia dobiehajú celí upachtení a smradľaví na poslednú chvíľku do lietadla, kde letuška nervózne dupká nohou a hlavou jej ide myšlienka: ,, Kde zas tí idioti sú? “ My sme to však zvádli s pohodičkou a úsmevom na tvári do poslednej chvíle. Ten nám ale dlho nezostal, hlavne keď sme sa dozvedeli cenu náhradnej letenky. Ísť či neísť? Ovplyvnení poverčivosťou a znameniami (rozpadli sa nám dvoje žabky) sme začali váhať. Je to znamenie osudu? Bude tam nejaký teroristický útok ? To bolo prvé čo nás napadlo. Ale keďže som šialená, vložila som do toho veľa úsilia a proste toho Armina a Tiesta musím vidieť, rozhodli sme sa ísť, aj napriek ďalším 8 hodinám stráveným ničnerobením na letisku a čakaním na ďalší let. 

 

 

 

 

Zvládli sme to! Pristáli v Jakarte, našli taxík a len čo sme prešli jednu zákrutu z letiska na hlavnú cestu, už sme stáli. Welcome to JAKARTA- jedno z najhustejšie zaľudnených miest s najhoršou dopravnou zápchou  na svete. Cesta do hotelu trvala namiesto pol hodinky, dva krát viac. 

 

Našli sme hotel! Finally. Celí natešení, že si dáme sprchu, prídeme k pultíku na recepcii, kde sa na nás vyškieral Indonézsky týpček so strojčekom na zuboch (tak trošku gay). S úsmevom na tvári začal hľadať náš booking a ja už som presne vedela, že to nenájde. Samozrejme, stalo sa. Už mi to bolo až smiešne, koľko oštary  sa môže stať za jeden deň. Chvalabohu mali voľnú izbu, tak aj napriek vyššej cene a tomu, že to zbabrali oni a nie my, sme to zobrali. Rýchlo sme do seba hodili večeru v miestnom malom pajzli a začali prípravy na večer.

 

Pripravili sme sa, tak nejak až moc, takže ďalšie pokračovanie príbehu mám trošku v hmle, ale každopádne Axwell a Armin to úplne rozbombovali. Organizátorom nemôžem absolútne nič vytknúť. Všetko zmáknuté na jednotku, od bezpečnostných opatrení až po neuveriteľný stage, z ktorého naskakujú zimomriavky. Prvý večer sme si tak užili vo vyhradenej oblasti pre Médiá (áno, to bol dôvod lístkov zadarmo:D ). A dokonca sme sa (podľa videí)  dostali aj do VIP :D Vooooobec neviem :D

 

 

 

Ďalší deň sme mali v pláne nejaký ten sightseeing, ale boli sme tak mŕtvi, že sa jednoducho nedalo a pri tej doprave by sme tam neprišli ani do ďalšieho dňa. To bolo niečo neuveriteľné. Žiadne pravidlá, krížom-krážom, hore dole, 5 centimetrov od seba, milión skútrov a ten hluk... Keby tam mám žiť dlhšie, tak sa odstrelím, ale ako zážitok pecka!

 

Druhý večer sme to odpálili s Galantis, Kaskade a mojim vytúženým Tiestom, na ktorom sme boli úplne, úplne v prvej lajne, vpredu pod stageom. Zahral peckovný set s novými, aj úplne starými vychytávkami.

 

 

 

 

A tak som si tam stála s kamarátmi obklopená samými azijatmi, čo mi už ani nepríde divné a rozmýšľala nad tým, aké neskutočné šťastie mám, že môžem zažívať takéto ultra kombá, ako je Djjakarta warehouse Project festival, ktorý som vymákla  zadarmo, ešte aj s prístupom do časti pre médiá a užívam si dvoch mojich najvysnívanejších umelcov. BTW vidieť Armina a Tiesta bol môj pubertálny sníček od 15-tich a konečne sa splnil !!! Neskutočná show. 

 

International zoskupenie: Anglicko, Dánsko, Slovensko, Irán.

 

Posledné minúty  doplnil mega obrovský ohňostroj, ktorý sme videli krásne z diaľky, pretože sme sa chceli vyhnúť tlačenici na konci a odišli skôr.

 

Presne v tento moment som cítila ten nefalšovaný pocit šťastia, kedy chceš len kričať, skákať a smiať sa dohromady a nemôžeš zavrieť pusu, lebo úsmev cez celú tvár ti to ani náhodou nedovolí.

 

Narozdiel od prvého večera sa nám hneď podarilo chytiť taxík = jeden skúter, na ktorom sme sa viezli traja, pretože ma Mehrdad nechcel pustiť samú, aby ma neukradli. Najviac top jazda po nočnej Jakarte s miestnym týpkom, ktorý si z nás celú cestu robil srandu. Krásna bodka na záver.

Lepšie to ani nemohlo byť.

 

 

A ponaučenie z tohto tripu? Keď niečo naozaj chceš a život si pre teba pripraví prekážky, nikdy to nevzdávaj, choď do toho a uži si to najviac, ako sa len dá! Aneb neverím, že sa mi toto vôbec deje a ďakujem všetkým svojím anjeličkom za podporu, aj keď celá dotlčená a s novými jazvami, ale živá a relatívne zdravá!

 

 

 

 

Please reload